GAZ-69
TECHNICKÉ ÚDAJE : |
Dåžka |
3 850 mm |
Šírka bez rezervy |
1 750 mm |
Výška celková |
2 030 mm |
Objem motora |
2 120 cm2 |
Výkon motora |
45 kW |
Maximálna rýchlos |
90 km/h
|
GAZ-69 bol základným typom ¾ahkého terénneho automobilu s pohonom všetkých kolies pre všetky štáty Varšavskej zmluvy. Od roku 1952 sa vyskytoval všade tam, kam dosahovala sféra záujmov Sovietskeho zväzu. Robustná konštrukcia vozidla zniesla aj nešetrné zaobchádzanie. Daòou za dobré jazdné vlastnosti v teréne bola vysoká spotreba paliva. Okrem základnej verzie urèenej na prepravu osôb a nákladu sa vyskytli modifikácie využívajúce podvozok GAZ 69. Boli to radiovozy, vozidlá pre chemický prieskum, velite¾ské vozidlá, sanitné úpravy, špeciálna úprava na mobilné odpa¾ovacie zariadenie štvorice protitankových riadených rakiet 3M6 ŠMEL (v kóde NATO AT-1 Snapper).
Vozidlo malo otvorenú karosériu. Základná verzia bola dvojdverová so sklopným zadným èelom s možnosou zakrytia priestoru posádky plachtou. Vodiè a velite¾ mali samostatné sedadlá a prepravované mužstvo sedelo na laviciach po stranách nákladového priestoru. Èelné sklo bolo možné sklopi. Tuhé nápravy boli odpružené pozdåžnymi listovými pružinami. Vozidlo poháòal štvortaktný zážihový štvorvalec cez trojstupòovú prevodovku. Vozidlo malo aj dvojstupòovú redukènú prevodovku. Zadná náprava mala stáli pohon, pohon prednej nápravy bolo možné zapnú z miesta vodièa. Brzdy boli èe¾usové, hydraulické na všetkých kolesách.
3M6 ŠMEL
Protitankový komplet umiestnený na upravenom vozidle GAZ 69 mal oznaèenie 2P27. Na vozidle bol upravený kabína posádky (vodièa a operátora) a celý nákladný priestor. Za kabínou bol oce¾ová prepážka, ktorá chránila posádku pred plameòmi štartujúcej rakety. V prepážke bol zasklený otvor, ktorým sledoval operátor let rakety. Ovládací pult riadenia rakiet bol umiestnený na tejto prepážke a preto bolo sedadlo operátora otoèené o 180°. Za kabínou bola odpa¾ovacia lafeta pre štyri rakety. Jej odmer a námer nastavoval operátor pomocou dia¾kových mechanických prevodov z kabíny. V prepravnej polohe bola celá ložná plocha s odpa¾ovacím zariadením prekrytá kovovou konštrukciou s plachtou. Tá sa dala mechanicky sklopi z miesta vodièa. V prepravnej polohe bolo vozidlo asi o 500 mm vyššie ako štandardný GAZ 69.
Protitanková riadená raketa 3M6 Šmel sa skladala z dvoch èastí. Prvou bola kumulatívna hlavica s trhavou náplòou a nárazovým zapa¾ovaèom. Tuhú èas tvoril samotný trup rakety. V òom bol umiestnený raketový pohonný systém, palubný riadiaci systém a zdroj energie. Na zadnej èasti trupu boli štyri mohutné stabilizaèné plochy s pohyblivými krídelkami. Pohonný systém sa skladal zo štartovacieho a letového motoru. Obidva motory používali tuhé pohonné hmoty. Použite¾nos rakety bola v rozmedzí 500 až 2 200 m. riadiaci systém bol dvojkanálový s ruènými povelmi prenášanými cez kábel a zameriavaný pod¾a optického sledovania cie¾a. Operátor obsluhoval elektronický blok, ktorý bol napojený na riadiaci pult s vlastným napájaním. K pultu sa vždy pripájala vodièom raketa, ktorú sa chcel operátor odpáli. Na zameranie cie¾a a sledovanie rakety poèas letu slúžil optický zameriavaè.
TECHNICKÉ ÚDAJE 3M6 ŠMEL : |
Priemer tela rakety |
136 mm |
Rozpätie stabilizaèných plôch |
750 mm |
Dåžka rakety |
1 150 mm |
Hmotnos rakety |
24 kg |
Rýchlos rakety |
100 m/s
|
TECHNICKÉ ÚDAJE : |
Dåžka |
4 930 mm |
Šírka |
1 740 mm |
Výška |
1 770 mm |
Rázvor |
2 300 mm |
Výkon motora |
40,5 kW |
Rýchlos na ceste |
80 km/h |
Ceková hmotnos |
1 850 kg |
GAZ-46 je obojživelný automobil, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne. Jeho podobnos s Fordom GPA nie je náhodná. Poèas 2. Svetovej vojny dodali Amerièania ako vojenskú pomoc Rusom 9500 vozidiel Ford GPA. Po vojne bolo v Rusku bežné, že osvedèené typy zahranièných vozidiel boli okopírované, upravené a vyrábané bez akejko¾vek licencie. GAZ-46 je toho typickým príkladom. Jeho výroba zaèala v roku 1956.
Základ vozidla tvorí podvozok automobilu GAZ-69, ktorý patril v pädesiatich rokoch do výzbroje všetkých armád Varšavsej zmluvy. Vodotesná pontónová karoséria bola zváraná z oce¾ového plechu. V prednej èasti bol štvorvalcový vodou chladený zážihový motor s objemom 2112 cm2. Výfukové potrubie bolo vyvedené na pravej strane, ved¾a krytu motora. Prevodovka bola trojstupòová s dvojstupòovou prídavnou prevodovkou a špeciálnou rozvodovkou pre pohon lodnej skrutky a vodného èerpadla. Zadná náprava bola poháòaná trvalo a redukciu bolo možné zaradi iba pri zapnutom pohone prednej nápravy. Obidve nápravy boli tuhé a odpružené listovými perami. Boli poháòané kåbovými hriade¾mi. Vo vode bol automobil poháòaný trojlistou vrtu¾ou. Zmenu smeru zabezpeèovalo kormidlo umiestnené za lodnou skrutkou. V prednej èasti karosérie bol vyklápací vlnolam. V zadnej èasti karosérie boli dve 45l nádrže na palivo. Predné okno sa dalo sklopi a v prípade potreby sa dala na trubkovú konštrukciu natiahnu plátená strecha. Vozidlo mohlo prepravova 5 osôb.
PANHARD VBL
TECHNICKÉ ÚDAJE : |
Dåžka |
3 700 mm (3910 mm) |
Šírka |
2 020 mm |
Výška |
1 700 mm |
Svetlá výška |
370 mm |
Rozchod kolies |
1 693 mm |
Rázvor náprav |
2 490 mm (2 705 mm) |
Maximálna hmotnos |
3 590 kg |
Výkon motora |
70 kW |
Maximálna rýchlos : |
- na ceste |
95 km/h |
- pri plavbe |
5 km/h |
Dojazd |
600 km |
Koncom 70. rokov francúzka armáda požadovala ¾ahké obrnené vozidlo s hmotnosou do 3500 kg. V roku 1983 boli zahájené skúšky s vozidlami firiem Renault a Panhard. Armáda sa rozhodla pre Panhard a vozidlo dostalo oznaèenie VBL (Vehicule Blindé Léger). V roku 1988 boli dodané prvé vozidlá pre vojenské skúšky v rôznych klimatických podmienkach. Sériová výroba vozidiel zaèala v roku 1990.
Korba vozidla je zvarená z oce¾ových tvrdených plátov s hrúbkou 5 až 11,5 mm. Pancier poskytuje ochranu proti munícii kalibru 7,62x39mm(Kalašnikov). Vozidlo má dobrú ochranu aj proti úèinkom protipechotných mín. Vozidlá pre francúzku armádu sú vybavené ochranou proti úèinkom zbraní hromadného nièenia. Vodiè a velite¾ sedia ved¾a seba a majú k dispozícii boèné dvere. Nad nimi je dvojica príklopov. Ïalší priklop je v prepravnom priestore, ktorý je prístupný zadnými dverami. Okrem štandardnej verzie existuje aj predåžená verzia, ktorá má naviac štvrtý strešný príklop.
Vozidlo má pohon 4x4 s motorom a prevodovkou umiestnenými v prednej èasti. Vozidlo poháòa motor Peugeot XD3T, ktorý je spojený s automatickou trojstupòovou prevodovkou. Všetky štyri kolesá majú nezávislé pruženie.
Bojová protitanková verzia má trojèlennú posádku, ktorú tvorí velite¾, vodiè a strelec systému MILAN. Výzbroj tvorí gu¾omet kalibru 7,62mm a odpa¾ovacie zariadenie systému MILAN s termovíznou kamerou MIRA. Odpa¾ovacie zariadenie je umiestnené pred zadným príklopom, ale po demontáži je použitelné aj mimo vozidla.
Prieskumná a spojovcia verzia má dvoch èlenov posádky, vodièa a velite¾a, ktorý obsluhuje dve rádiostanice. Vzadu je miesto aj pre tretieho èlena posádky. Výzbroj tvorí gu¾omet kalibru 7,62mm.
Velite¾ské vozidlo pre velite¾ov jednotiek. Vo vozidle je sklopný stôl a mapy, sklopná pracovná doska a tri širokopásmové rádiostanice pre spojenie s nadriadenými a podriadenými jednotkami a letectvom.
Vozidlo s PTRS TOW. Vozidlo je vyzbrojené odpa¾ovacím zariadením striel TOW s termovíznym zameriavaèom a gu¾ometom kalibru 7,62mm.
Vozidlo s PTRS HOT.Vozidlo je vyzbrojené odpa¾ovacím zariadením striel TOW a gu¾ometom kalibru 7,62mm.
Vozidlo s rádiolokátorom RASIT pre sledovanie pozemných cie¾ov. Vozidlo má trojèlennú posádku.
Bojové vozidlo. Vozidlo je urèené pre palebnú podporu a prieskum. Výzbroj tvorí 40mm automatický granátomet alebo 12,7mm gu¾omet M2.
Delostrelecká pozorovatelòa. Prieskumné vozidlo na zisovanie cie¾ov pre delostrelectvo. Vozidlo je vybavené prijímaèom GPS a zameriavaèom s laserovým dia¾komerom CILAS.
Vozidlo palebnej podpory s 12,7mm gu¾ometom v uzavretej otoènej veži.
Pozorovacie a prieskumné vozidlo. Je vybavené systémom ISIST s TV a termovíznou kamerou , ktorý umožòuje pozorovanie cez deò i v noci.
Protilietadlové vozidlo. Je vybavené odpa¾ovacím zariadením ALBI pre dvojicu protilietadlových riadených striel MISTRAL.
Vozidlo s preh¾adovým rádiolokátorom na vyh¾adávanie vzdušných cie¾ov. Používa sa v spolupráci so samohybnými raketovými a kanónovými protilietadlovými prostriedkami. Anténa radaru je umiestnená na výsuvnom ramene.
Vozidlo so systémom HOT-ATM. Vozidlo má otoènú vežu s dvomi odpa¾ovacími zariadeniami pre streli HOT. Medzi kontajnermi so strelami je na výsuvnom ramene zariadenie s TV a termovíznou kamerou a laserovým dia¾komerom.
PRAGA V3S
TECHNICKÉ ÚDAJE : |
Dåžka |
6 910 mm |
Šírka |
2 320 mm |
Výška : |
- bez plachty |
2 550 mm |
- s plachtou |
2 780 (2 970) mm |
Svetlá výška |
400 mm |
Rozchod kolies : |
-predná náprava |
1 870 mm |
-zadná náprava |
1 755 mm |
Rázvor |
3 580 + 1 120 mm |
Pohotovostná hmotnos |
5 550 kg |
Celková hmotnos : |
-cesta |
11 060 kg |
-terén |
9 060 kg |
Výkon motora |
70 kW |
Max. rýchlos |
60 km/h |
Automobil Praga V3S (vojenský 3 tonový špeciál) je stredný nákladný automobil. Je urèený na prepravu osôb, nákladu, zbraòových systémov, špeciálnych nadstavieb po ceste alebo v ažkom teréne. Prototyp bol vyrobený v roku 1952 a od roku 1953 bol vyrábaný sériovo. Postupnou modernizáciou boli vyvinuté typy V3S- M1 a V3S- M2. Posledným modernizovaným typom bol automobil V3S 6x6 Turbo- M6. Podstatnou zmenou u tohoto typu je výmena hnacieho agregátu (motor AVIA Turbo), modernizácia brzdovej sústavy a riadenia.
Rám vozidla je rebrinový, skonštruovaný z oce¾ových nosníkov, vpredu a vzadu vybavený nárazníkom. Vozidlo má tri pevné, hnacie nápravy so stálymi redukciami v kolesách, prièom zadné nápravy majú uzávierky diferenciálu. Odpruženie náprav je listovými pružinami s gumenými dorazmi a predná náprava je hydraulickými pákovými tlmièmi. Na vozidle je 10 kolies, prièom na zadných nápravách je dvojitá montáž.
Motor T- 912 je vzduchom chladený štvortaktný vznetový radový šesvalec s ventilovým rozvodom OHV, so samostatne demontovate¾nými hlavami a valcami. Mazanie je tlakové so suchou k¾ukovou skriòou. Prevodový mechanizmus tvorí jednokotúèová suchá spojka a prevodovka s ruèným mechanickým radením s prídavnou prevodovkou. Z prídavnej prevodovky je vyvedený náhon na tri nápravy a navijak, ktorý má ah 30 kN.
Kabína vozidla je polokapotová , s oce¾ovou konštrukciou a dvomi sedadlami. Za kabínou je valníková plošina drevenej konštrukcie. Boènice a zadné èelo sú sklopné, zvýšené odoberate¾nými latkovými nadstavcami. V boèniciach sú zabudované sklopné latkové lavice s vysúvate¾nými podperami. V boèných nadstavcoch sú zasunuté štyri oblúky pre plachtu. Ak nie je valníková plošina zakrytá plachtou, môže sa plachta a oblúky uloži na predné èelo plošiny. Medzi kabínou a valníkovou plošinou sú umiestnené dve rezervné kolesá.
Vozidlo Praga V3S bolo vyrábané v rôznych vojenských aj civilných modifikáciách. Základnou vojenskou verziou bol valník. Ïalšie verzie boli napríklad rôzne skriòové nadstavby (dielòa, rádiovoz), cisterna, autožeriav, nosiè vrtnej súpravy a mnoho ïalších.
ALIGÁTOR
TECHNICKÉ ÚDAJE : |
Dåžka |
4 220 mm |
Šírka |
2 200 mm |
Výška |
2 570 mm |
Svetlá výška |
375 mm |
Maximálna hmotnos |
6 700 kg |
Výkon motora |
141 kW |
Maximálna rýchlos : |
- na ceste |
120 km/h |
- pri plavbe |
6 km/h |
Dojazd |
660 km
|
¼ahký obrnený automobil ALIGÁTOR s náhonm 4x4 zaèala vyvíja firma TRANSMISIE v roku 1992. V roku 1993 bolo vozidlo ponúknuté potenciálnemu výrobcovi ZS TEES, a.s. Martin. Dòa 30.4.1997 bol prototyp predstavený zástupcom generálneho štábu Armády SR. Svetovú premiéru mal na výstave IDET 97. Pri vývoji tohto vozidla boli zoh¾adnené normy NATO, èo ho robí plne kompatibilné s podobnými prostriedkami západných armád.
Vozidlo má samonosnú pancierovú karosériu. Priestor posádky je plne klimatizovaný a vybavený filtroventilaèným a protipožiarnym zariadením. Okrem vodièa a velite¾a je možné prepravova vo vozidle ïalšie štyri osoby. Vodiè a velite¾ majú k dispozícii vlastné dvere, vzadu sú ve¾ké jednokrýdlové dvere a na streche je prielez s poklopom. Zadné dvere sú vybavené priezorom a strie¾òou s vymenite¾nými vložkami pre rôzne zbrane. K výh¾adu z vozila slúži dve predné a dve boèné okná s nepriestrelným sklom. Vodiè má k dispozícii aj periskop. Sklá aj karoséria odolávajú strelám ruèných strelných zbraní do kalibru 7,62 mm a èrepinám delostreleckých granátov. Odolnos je možné zvýši inštaláciou oce¾ových alebo keramických dosiek prídavného pancierovania. Dvojitá podlaha zvyšuje ochranu pred úèinkami mín. V zadnej èasti vozidla je možné umiestni na každej strane trojhlavòový vrhaè dymových granátov.
Pohonnou jednotkou je preplòovaný vznetový radový šesvalec s priamym vstrekovaním DEUTZ BF6M 1010. Priemerná spotreba paliva sa pohybuje okolo 20 l/100 km. Automatická prevodovka firmy Renk tvorí s motorom jeden celok. Rozvodovky a riadenie s posilòovaèom je od firmy ZF. Všetky kolesá majú kotúèové brzdy. Kolesá s bezdušovými pneumatikami Michelin majú vložky pre núdzový dojazd. Všetky kolesá sú napojené na centrálny systém ovládania tlaku.
ALIGÁTOR PVS - pojazdné velite¾ské stanovište. Je urèené zabezpeèenie spojenia na stupni prápor- brigáda. Výbavu tvoria rôzne rádiostanice a posádka má 4 èlenov (vodiè, velite¾ a dvaja spojári).
ALIGÁTOR PCM - policajná verzia. Má špeciálnu výbavu, ktorou je svetelné a zvukové výstražné zariadenie, špeciálny nárazník na prednej èasti na odstraòovanie poulièných zátarasou a prednú strie¾òu medzi vodièom a spolujazdcom.
ALIGÁTOR PSO - vychádza z verzie PCM a je urèený pre požitie v mierových silách (KFOR, SFOR a podobne). Okrem vodièa môže prepravova ïalších pä osôb. Na strechu je možné umiestni gu¾omet kalibru 7,62 mm.
ALIGÁTOR PPS - pozorovacie prieskumné stanovište. Vozidlo má na streche vežu MBK-2 od firmy MOWAG. Veža je vybavená denným pozorovacím prístrojom a termokamerou FORTIS, ktorú je možné použi aj mimo vozidla. Na obranu slúži externe lafetovaný gu¾omet MAG kalibru 7,62 mm, ktorý je ovládaný zvnútra vozidla. Gu¾omet má námer -12° až +20°.
ALIGÁTOR ŽV - vozidlo je ženijnou aplikáciou verzie PVS prispôsobenou k vykonávaniu všeobecného a podrobného prieskumu s možnosou detekcie kovu. Vozidlo má integrovaný návesný detektor kovu a súpravu ženijného vybavenia s príslušenstvom.