Tento tank s firemným oznaèením Praga LLT bol pôvodne vyvinutý pre Litvu. V lete roku 1940 pohltil Litvu Sovietsky zväz, ktorý nemal o tieto tanky záujem. Nemci nemali o tieto tanky tiež záujem a povolili ich predaj do spriatelených, prípadne neutrálnych štátov. 6.7.1940 ponúkol výrobca slovenskej armáde tieto tanky, ktoré boli bez výzbroje. Podmienkou slovenskej armády bolo vyzbrojenie vozidiel delom Škoda A7 kalibru 37mm a dvomi gu¾ometmi ZB vz.37. Na základe ponuky z 19.8.1940 objednala slovenská armáda celú sériu 21 tankov Praga LLT s tým, že výzbroj bude objednaná a namontovaná dodatoène. Slovenská armáda prevzala tanky v novembri roku 1940. Tanky dostali oznaèenie LT vz.40. na jar roku 1941 boli na Slovensko dodané delá a gu¾omety. Kvôli nedodaniu nových predných pancierových dosiek na veže, ktoré by umožnili montáž diel, boli tanky doèasne vyzbrojené iba gu¾ometmi. Takto bolo sedem tankov nasadených do bojov v Sovietskom zväze. V júli 1941 boli dodané pancierové dosky a do tankov mohli by namontované delá. V auguste boli tanky stiahnuté z fronty na Slovensko. Jeden z tankov bol znièený v boji. Zvyšných 20 tankov bolo na jeseò roku 1941 dozbrojených a dovybavených. Vtedy už boli nevhodné pre frontové nasadenie a preto tanky slúžili ako doprovod zásobovacích konvojov.

   Korba vozidla bola znitovaná z pancierových plechov rôznej hrúbky. V ¾avej prednej èasti sedel vodiè. V pravej èasti èelného panciera bol umiestnený gu¾omet ZB vz.37 kalibru 7,92mm, ktorý mohol obsluhova dia¾kovou spúšou vodiè. V prednej èasti bola umiestnená prevodovka Praga Wilson typ CH. Vpravo ved¾a prevodovky boli umiestnené schránky pre muníciu.
   Vo veži sedeli ïalší dvaja èlenovia posádky. Vpravo sedel strelec-radista, ktorý obsluhoval vežový gu¾omet, nabíjal delo a obsluhoval rádiostanicu Telefunken vz.40. Tá bola umiestnená v zadnom výklenku veže. V¾avo sedel velite¾, ktorý mohol pozorova okolie priezorom v pancierovej otoènej kopuly umiestnenej na veži. Posádka vstupovala do vozidla dvomi ve¾kými príklopmi na vrchnej èasti veže. Príklopy sa otvárali dozadu.
   V zadnej èasti vozidla bol motorový priestor. Motor bol radový šesvalcový zážihový Praga TNH s objemom 7730 cm². Na každej stane motorového priestoru bola umiestnená palivová nádrž s objemom 85 litrov.
   Podvozok tvorili na každej strane štyri ve¾ké kolesá. Každá dvojica kolies bola odpružená spoloènou listovou pružinou. Vrchnú èas pásu podopierali tri kladky.

T-27

TECHNICKÉ ÚDAJE : Dåžka2 600 mm Šírka1 830 mm Výška1 440 mm Svetlá výška240 mm Maximálna hmotnos2 700 kg Výkon motora30 kW Maximálna rýchlos42 km/h Dojazd120 km

 V medzivojnovom období vnikla nová kategória ¾ahkých pásových vozidiel, ktoré dostali oznaèenie tanèík (v zahranièí oznaèované tankette). Hlavným predstavite¾om tejto kategórie bol britský Carden Loyd Mk.VI, ktorý ovlivnil konštrukciu podobných vozidiel v iných štátoch. Po neúspešných pokusoch s vlastnými prototypmi v Sovietskom zväze, rozhodlo zasadnutie Revoluèného vojenského sovietu 13.2.1931 o zakúpení licencie na Carden Loyd Mk.VI. Sovieti na vozidle vykonali nieko¾ko zmien. Vozidlo dostalo oznaèenie T-27 a bolo vyrábané od konca roku 1931 do roku 1933. Koncom tridsiatich rokov sa ukázalo, že koncepcia tanèíkov je pochybná. Ku koncu svojej kariéry bol T-27 používaný ako ahaè protitankových diel kalibru 37mm a 45mm.

   Korba vozidla bola znitovaná z pancierových plechov hrúbky 10mm, stop 6mm a dno 4mm. Podvozok sa skladal na každej strane zo šiestich pojazdových kolies rozdelených do troch dvojíc. Každá dvojica bola odpružená a uchytená na pozdåžnom nosníku. Miesto kladiek podopierala vrchnú èas pásu lišta. Napínacie koleso bolo vzadu a hnacie vpredu. Motor a prevodovka boli použité z vozidla GAZ-AA. Motor bol benzínový vodou chladený štvorvalec.
   Posádka vozidla bola dvojèlenná. Vodiè sedel v¾avo. Vpravo sedel velite¾ vozidla, ktorý ovládal jedinú zbraò gu¾omet DT kalibru 7,62mm.

 

M551 SHERIDAN
	TECHNICKÉ ÚDAJE :  Dåžka 6 299 mm  Šírka 2 820 mm  Výška :   - po strop veže 2 272 mm   - celková 2 946 mm  Svetlá výška 480 mm  Hmotnos 15 800 kg  Výkon motora 223 kW  Maximálna rýchlos :   - na ceste 70 km/h   - pri plavbe 6 km/h  Dojazd 600 km
Koncom pädesiatych rokov 20.storoèia požadovala americká armáda náhradu za tank M41 Walker Bulldog. Ako hlavná zbraò bola pre nový tank bolo zvolené odpa¾ovacie zariadenie M81 vyvinuté firmou Philco Ford. Ako najvhodnejší, bol vybraný projekt firmy General Motors. V roku 1965 bola schválená sériová výroba. Sériová výroba bola zahájená v roku 1966. M-551 Sheridan bol dos kontroverzný tank s kurióznou výzbrojou, ktorá sa stala najväèším problémom tohoto tanku. Riadené protitankové streli fungovali takmer bez problémov, ale problematická bola delostrelecká munícia s polospálite¾nou nábojnicou.    Technický popis    Korba tanku bola zvarovaná z hliníkového panciera. V prednej èasti uprostred sedel vodiè. Výh¾ad z vozidla mu zabezpeèovali tri periskopy. Prostredný z nich bol infraèervený a umožòoval pozorovanie v noci. V zadnej èasti bol umiestnený dvojtaktný vznetový motor Detroit Diesel V6-53T. Podvozok mal na každej strane pä pojazdových kolies, napínacie koleso vpredu a hnacie koleso vzadu.    Veža bola zvarovaná z oce¾ového panciera. Výzbroj tvorí kanón kalibru 152mm. Ten mohol používa konvenèné streli alebo raketové streli MGM51A Shillelagh. Kanón bol spriahnutý s gu¾ometom kalibru 7,62mm. Pohon veže a náber kanónu bol elektrický. V pravej èasti veže mal svoje miesto velite¾. Pred velite¾om sedel strelec. Na zameriavanie kanónu používal teleskopický zameriavaè M-129 a v noci infraèervený zameriavaè M-44. V ¾avej èasti veže mal svoje miesto nabíjaè. Na bokoch veže, ved¾a kanónu, boli umiestnené na každej strane štyri vrhaèe dymových granátov. Na velite¾skej kopuly bol umiestnený gu¾omet kalibru 12,7mm, ktorý slúži na obranu pred pechotou a nízkoletiacimi lietadlami a vrtu¾níkmi.   T-35 TECHNICKÉ ÚDAJE :  Dåžka 9 720 mm  Šírka 3 200 mm  Výška 3 440 mm  Hmotnos 52 000 kg  Výkon motora 425 kW  Maximálna rýchlos : 30 km/h  Dojazd 660 km    V medzivojnovom období viacero štátov experimentovalo s konštrukciou viacvežových tankov. Tejto mánii pod¾ahli aj v Sovietskom zväze. Hoci celý svet túto koncepciu nakoniec odmietlo, v Sovietskom zväze sa takéto tanky aj sériovo vyrábali. Jedným z takýchto tankov bol aj T-35. Vývoj tanku zaèal v roku 1930 a prvý prototyp bol hotový v lete 1932. Verejnosti bol predstavený 1.mája 1933 a v auguste 1933 bolo rozhodnuté o jeho sériovej výrobe. Celkovo bolo vyrobených 59 kusov. Poèas vojny sa prejavili slabiny tohoto tanku. Pre svoju neohrabanos a rozmery sa stávali ¾ahkým cie¾om a pri poruche nebolo k dispozícii dostatoène výkonné vozidlo na odtiahnutie tanku. Jediným svetlým miestom v bojovom nasadení týchto tankov bola obrana Moskvy v zime 1941-1942. Tu slúžili tieto kolosy ako mobilné pevnosti. Stroje ktoré tieto boje prežili, boli èoskoro vyradené zo služby.   Jediný dochovaný kus tohoto tanku je vystavený v múzeu obrnených síl Ruska na vojenskej základni Kubinka.    Technický popis    Tank mal pä veží, väèšiu hlavnú a štyri menšie. V hlavnej veži bol umiestnený kanón KT-28 kalibru 76,2 mm, ktorý bol spriahnutý s gu¾ometom DT kalibru 7,62 mm. Pred hlavnou vežou bol vpravo od pozdåžnej osy v smere jazdy umiestnená veže s kanónom kalibru 45 mm a v¾avo veža s gu¾omet DT. Za hlavnou vežou boli umiestnené rovnaké veže, ale vpravo bola gu¾ometná a v¾avo kanónová.   Podvozok mal na každej stane šes pojazdových kolies zavesených a odpružených po dvojiciach. Vrchnú èas pásu nieslo šes kladiek. Vpredu bolo napínacie kolo a vzadu hnacie. Takmer celý podvozok zakrýval oce¾ový plát.   Ako pohonná jednotka bol použitý vzduchom chladený zážihový dvanásvalec M-17M s výkonom 365 kW. U tankov zo zosileným pancierom vyrábaných od roku 1937 bola použitá verzia motoru M-17 s výkonom 425 kW. Motor mal objem 46 900 cm2 a spotrebu 6 l/km. Motor aj prevodovka boli umiestnené v zadnej èasti vozidla.   V prednej èasti v¾avo sedel vodiè, ktorý bol zároveò mechanikom. Druhým mužom v trupe bol starší mechanik. Ostatný èlenovia posádky boli vo vežiach. V hlavnej veži boli velite¾, strelec a nabíjaè. V menších delových vežiach boli strelec a nabíjaè. V gu¾ometných vežiach bol jeden gu¾ometèík. Posádku celkovo tvorilo 11 mužov. Posádka medzi sebou komunikovala pomocou internej telefónnej súpravy TPU-7. Na komunikáciu s ostatnými tankami a s velite¾stvom slúžila rádiostanica 71-TK-1. Rozmerná anténa rádiostanice bola umiestnená na ôsmych nosníkoch okolo veže.   Posledných šes tankov vyrobených v roku 1939 malo zošikmené boèné steny veží a hlavná veža mala v zadnej èasti ïalší gu¾omet DT. Zmenená bola aj vrchná èas motorového priestoru a niektoré detaily korby.   MERKAVA   TECHNICKÉ ÚDAJE :  Verzia Mk.1 Mk.3  Dåžka celková 8 630 mm 9 040 mm  Šírka celková 3 700 mm 3 720 mm  Výška po okraj veže 2 640 mm 2 660 mm  Svetlá výška 470 mm 490 mm  Bojová hmotnos 60 000 kg 65 000 kg  Výkon motora 662 kW 883 kW  Maximálna rýchlos 45 km/h 60 km/h  Dojazd 400 km 500 km Údaje pre verziu Mk.2 sú prakticky zhodné s verziou Mk.1 okrem bojovej hmotnosti, ktorá je 61 000 kg.    Izraelský tank MERKAVA vznikol pre potreby izraelskej armády. Jeho netradièná koncepcia v plnej miere zohžadòuje základné pravidlo izraelských konštruktérov, ktorým je maximálna ochrana žudí. Vývojový tým, ktorý viedol známi velite¾ zo šesdòovej vojny v roku 1967 generál Tal, zúroèil do najmenších detailov skúsenosti z bojového nasadenia tankov. Vývoj tanku bol zahájený v roku 1970 a o rok neskôr bol k dispozícii prvý prototyp. Prvé tanky boli zaradené do výzbroje izraelskej armády v roku 1979.    Technický popis    Tank používa americký vznetový dvanásvalcový motor AVDS-1790-6A s výkonom 662 kW spojený s poloautomatickou prevodovkou Allison. Motor je umiestnený v prednej èasti korby. Vodiè sedí v ¾avej èasti vedla motora. Ïalším americkým komponentom je 105 mm kanón M68, ktorý vyrábala v licencii izraelská firma IMI. Kanón je spolu so spriahnutím gu¾ometom MAG kalibru 7,62 mm lafetovaný v nízkej veži, ktorá je ovládaná elektricky. Hlaveò kanónu má tepelnú ochranu a má námer -8,5° až +20°. Tank je vybavený poèítaèovým systémom riadenia pažby s laserovým diažkomerom a prostriedkami noèného videnia. V pravej èasti veže sedí strelec a za ním velitež. Nabíjaè sedí v ¾avej èasti veže. Na veži pred poklopmi strelca i veliteža je po jednom gu¾omete rovnakého kalibru 7,62 mm. Štandardná zásoba munície je 62 kusov pre kanón a 2000 kusov pre spriahnutý gužomet. Munícia je uložená v špeciálnych individuálnych kontajneroch pod úrovòou uloženia veže. Tank je vyzbrojený aj 60 mm granátometom, pre ktorý je k dispozícii 30 kusov munície. Umiestnením pohonnej jednotky v prednej èasti korby vznikol pomerne vežký priestor v jej zadnej èasti. Tu je možné prepravova ïalšiu muníciu, prípadne preváža 5 až 6 osôb. MERKAVA Mk.2    Od roku 1983 bola zaradovaná do výzbroje vylepšená verzia Mk.2. Na prednú èas korby a veže pribudol prídavný pancier. Priestor prechodu medzi korbou a zadnou èasou veže chráni clona reazí, ktoré majú privies k výbuchu kumulatívnu muníciu. Mínomet bol presunutý na žavú stranu veže a nabíjaè je pri obsluhe chránený pancierom. Bol modernizovaný systém riadenie pažby. Tank dostal novú prevodovka izraelskej konštrukcie a mierne zväèšené palivové nádrže. MERKAVA Mk.3    V roku 1989 bol zavedený do výzbroje nový typ Mk.3. MERKAVA Mk.3 má kompletne prepracovanú korbu aj vežu. Tank využíva viac jednotlivých celkov vrstveného panciera, ktoré majú špecifickú konštrukciu a funkciu v závislosti na konkrétnom umiestnení na tanku. Tank dostal nový preplòovaný motor AVDS-1790-9AR s výkonom 883 kW a elektronicky riadenú automatickú prevodovku izraelskej výroby. Do tanku bol umiestnený nový izraelský kanón MG251 kalibru 120 mm. Námer kanónu je -7° až +20°. Vezená zásoba munície pre kanón je 50 kusov. Tank je vybavený moderným systémom riadenie pa¾by KNIGHT Mk.III.