Prvá Svetová Vojna Part 4.
Záver vojny (1918)
Jarná nemecká ofenzíva na západnom fronte však napriek presunu síl z Ruska nemala úspech, pretože 8. augusta 1918 Dohoda prelomila nemeckú obranu medzi Albertom a Montdidierom, a potom sa už od bitky pri Ardenách (26.9.) francúzsko-anglické vojská valili na Sedan a Nemci pochopili, že prehrali vojnu. 30. septembra požiadalo o mier Bulharsko, o mesiac neskôr Turecko.
Stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva na Piave, kde Taliani 24. októbra začali rozhodujúci útok a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek. Bitka mala pre Česko-Slovensko význam nie len preto, že v nasledujúcich dňoch zaniklo Rakúsko-Uhorsko ale aj preto, že v tejto bitke bojovali Česi a Slováci vo veľkom množstve na oboch stranách. Rakúsko-Uhorsko, v tej dobe už neexistujúci štát, podpísalo prímerie s Dohodou 3. novembra 1918 vo Villa Giusti pri Padove (rokovania sa začali 1. novembra) a 11. novembra rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa cisár opustil aj Schönbrunnský zámok vo Viedni, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo.28. októbra 1918 vzniklo Česko-Slovensko.
Osamotené Nemecko 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte podpísalo prímerie v Compiègnskom lese, čím sa skončila prvá svetová vojna.
Pokiaľ ide o česko-slovenské vojsko v Rusku, začiatkom leta 1918 česko-slovenské vojská obsadili takmer celú ruskú sibírsku magistrálu (lebo po incidente s maďarskými zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikázané Rusku Nemeckom), za čo si vyslúžili uznanie dohodových mocností a jednotlivé dohodové krajiny začali postupne v priebehu roka 1918 uznávať Česko-slovenskú národnú radu (teda akúsi česko-slovenskú vládu), odkiaľ bol už len krôčik k vzniku Česko-Slovenska.
[upraviť]Dôsledky
Vo vojne zomrelo asi 10 000 000 vojakov a 7 000 000 civilistov, zranených bolo vyše 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, často veľmi mladí. Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie (vo vojne bojoval napríklad aj mladý Adolf Hitler, strojca druhej svetovej vojny).
Straty na životoch vojakov:
- Nemecko 2 000 000
- Rusko 1 700 000
- Francúzsko 1 358 000
- Rakúsko-Uhorsko 1 200 000
- Spojené Kráľovstvo 761 213
- Taliansko 460 000
- Rumunsko 335 000
- Turecko 325 000
- USA 114 095
- iné 4 460 000
Straty na životoch civilistov:
- Hlad, choroba a pod. (Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko): 4 642 000
- námorné a letecké útoky: min. 100 000
- vyvražďovanie (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci): 4 000 000
- španielska chrípka: min. 6 000 000
Ďalším dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.
Okrem toho došlo k vzniku nových štátov a posunom hraníc (pozri versailleská zmluva).
| Prvá svetová vojna | |
|---|---|
 |