Keďže tankové vojská sú vo väčšine armád potomkami jazdectva, od začiatku svojho nasadenia sa používali pri komunikácii zástavy a vlajky, rádiostanice mali spočiatku len niektoré veliteľské tanky. Systém signalizácie vlajkami nie je ešte ani dnes prekonaný, okrem iného sa nedá rušiť a len obtiažne odpočúvať, navyše nemá demaskujúce príznaky činnosti. Najdôležitejším prvkom komunikácie tankov sa ale stala rádiostanica. V modernom tanku môže byť aj niekoľko rádiostaníc, pracujúcich v rôznych rádiových pásmach a rôznym určením. Používajú sa na prenos povelov a rozkazov, v poslednom období aj na prenos iných dát, často už aj v digitálnej forme.

Dnes to už sú aj hi-tech informačné systémy, kde veliteľ tanku alebo jednotky vidí na obrazovke počítača aj ciele, ktoré hlásia iné tanky v skupine do spoločnej siete, reliéf terénu, ciele za kopcami, GPS mapu atď, prenos dát je opäť zabezpečený hlavne rádiovým spojením.

Nasadenie jadrových zbraní a následný elektromagnetický impulz môže zničiť elektroniku, ktorá funguje na báze polovodičových prvkov. Tu opäť majú opodstatnenie „zastaralé“ elektrónky, ktoré sú voči nemu značne imúnne.

Pracovné prostredie v tanku je hlučné, zvlášť pri pohybe a paľbe, takže významnú úlohu majú aj prostriedky vzájomnej komunikácie medzi členmi posádky tanku - nazývajú sa tankové hovorové súpravy. Pozostávajú z prepojovacieho systému a tankistických prilieb so slúchadlami a mikrofónmi. Mikrofóny sú často nahradené laryngofónmi, ktoré snímajú hlas priamo na hrdle - tým sa významne znižuje rušenie hlukom v tanku.
[upraviť]
Pozorovacie prístroje

Na najstarších tankoch pozorovala posádka okolie tanku štrbinami v pancieri. Takýto spôsob pozorovania bol samozrejme nešikovný, štrbiny poskytovali len malý výhľad a umožňovali zasiahnuť posádku paľbou alebo črepinami. Vylepšením boli štrbiny chránené pancierovým sklom a predovšetkým periskopy. Spočiatku boli periskopy jednoduché, nepohyblivé, neskôr sa objavili otočné, umožňujúce aj pohľad dozadu, postupne boli vybavené aj ďalekohľadmi. Moderné periskopy obsahujú aj prístroje pre nočné videnie. Pevné periskopy má stále napríklad vodič tanku.

Potreba posádok tankov pozorovať okolie a bojisko stále narastá, pre prežitie na bojisku musí byť tank schopný odhaliť iné tanky a aj jednotlivých strelcov a postavenia protitankových zbraní. Súčasne musí byť schopný činnosti a paľby v noci alebo za zníženej viditeľnosti, v dyme a prachu. Preto sa tanky vybavujú veľmi kvalitnými televíznymi, infračervenými a tepelnými kamerami.
[upraviť]
Riadenie paľby

Kedysi potreboval priemerný tankista niekoľko nábojov, kým trafil cieľ. A aj to musel strieľať, len keď tank zastavil. Prvé tanky samozrejme bojovali a strieľali len na pomerne malé vzdialenosti a zväčša na nepohyblivé ciele. Zbrane zameriavali strelci, ciele vyhľadával veliteľ. Tento postup je pomerne nepresný a strelec nemusel vždy nájsť ciele, ktoré mu veliteľ určil. Čoskoro sa začali používať optické zameriavače, ktoré zlepšili možnosti sledovania a zamierenia cieľov strelcom, nasledovali optické diaľkomery, ktoré umožňovali presnejšie určenie diaľky cieľa. Nastavenie prvkov streľby námeru a odmeru kanónu bolo obvykle ručné, ako u normálnych poľných diel. Veža sa tiež otáčala ručne, pomocou kľuky a prevodov. Prvá mechanizácia sa objavila pri pohone veže - používali sa (a dodnes používajú) elektromotory alebo hydraulické motory, čo zjednodušilo prácu posádky a zvýšilo rýchlosť otáčania veže.

Vedenie paľby na väčšiu diaľku je pri pohybe tanku takmer nemožné - aj malé pohyby tanku spôsobujú veľké odchýlky. Problém bol riešený použitím stabilizátorov na kanóne a zameriavači. Stabilizátor tankového kanónu je pomerne zložité elektro-mechanické zariadenie, ktoré sníma pohyb a náklony tanku a vyhodnocuje ich. Pomocou výkonných silových mechanizmov - hydraulických alebo elektrických pohonov - nastavuje polohu kanónu voči jeho závesom (veži tanku) tak, aby kanón mieril stále do toho istého bodu. Rovnakým spôsobom je ovládaný aj pohyb obrazu cieľa v zameriavači kanónu. Tento spôsob umožnil spočiatku len zamierenie kanónu za jazdy, po zdokonalení aj paľbu.

Postupne sa zdokonalilo aj prepojenie medzi veliteľom tanku a strelcom, spočiatku optickým prepojením ich zameriavačov, dnes už elektronicky. Veliteľ teda vyhľadáva ciele a označuje ich strelcovi, strelec potom ciele presne zameriava a vedie na ne paľbu, veliteľ medzi tým vyhľadáva ďalšie ciele.

Postupne, ako boli do tanku pridávané ďalšie a ďalšie elektronické pozorovacie prístroje, boli tieto navzájom prepojované a vznikol ucelený systém, ktorý umožňuje pozorovanie a zamierenie. Dnešné moderné systémy riadenia paľby obsahujú televízne, infračervené a termálne kamery, laserové diaľkomery, gyroskopy a balistické počítače, ktoré uľahčujú vedenie paľby, vonkajšie senzory poskytujú údaje o teplote a vetre, dokážu odhaliť zameriavacie infračervené lúče nepriateľských zbraní, systémy vedenia paľby dokonca radia posádke, na ktoré ciele treba viesť prednostne paľbu, avšak samotné riadenie a koordinácia činnosti ostáva na posádkach tankov a najmä na veliteľovi tanku.

Druhy tankov
[upraviť]
Rozdelenie podľa hmotnosti

Tančík vz. 33

Ľahký tank vz. 38

Stredný tank T-44

Ťažký tank IS-3

Hlavný bojový tank
T-72M4CZ

Starší spôsob delenia tankov vychádzal z ich bojovej hmotnosti:
Tanketa - s hmotnosťou menej ako 3 tony, s jedno alebo dvojčlennou posádkou, vyzbrojené guľometom. Slúžili ako prieskumné a spojovacie vozidlá. V súčasnosti by medzi tankety patrili najľahšie pásové obrnené transportéry, napríklad nemecký Wiesel. Táto kategória tankov sa vyskytovala v 20. a 30. rokoch 20.storočia a stratila význam ešte pred druhou svetovou vojnou. Spravidla nemali vežu.
Malý tank - tančík s hmotnosťou do 5 ton. Býval vyzbrojený jedným alebo niekoľkými guľometmi a používal sa predovšetkým na prieskum. Mnoho typov mohlo byť vybavené plavákmi a mohli byť použité pri boji o predmostia pri prekonávaní vodných prekážok. Táto kategória tankov sa vyskytovala v 20. až 40. rokoch 20. storočia a stratila význam počas druhej svetovej vojny. V súčasnosti táto kategória tankov zanikla, ich taktické úlohy prebrali upravené bojové vozidlá pechoty a rôzne verzie pásových alebo kolesových obrnených vozidiel.
Ľahký tank - s hmotnosťou menej ako 15 ton (neskôr 20 ton). Je vyzbrojený kanónom malého kalibru a jedným alebo niekoľkými guľometmi, alebo len guľometmi. Boli určené na podporu pechoty alebo jazdectva v útočnom i obrannom boji, prieskum a prepady či hliadkovanie. V súčasnosti táto kategória tankov takmer zanikla (V USA prebieha vývoj pre export), ich taktické úlohy prebrali upravené bojové vozidlá pechoty a rôzne verzie pásových alebo kolesových obrnených vozidiel.
Stredný tank - s hmotnosťou 15 až 30 ton (neskôr až 40 ton). Sú vyzbrojené kanónom stredného alebo veľkého kalibru, schopným účinne ničiť nepriateľské tanky a taktiež guľometmi. Majú vyvážený pomer pohyblivosti a pancierovania. Sú najvšestrannejšie, ich hlavnou úlohou je boj s nepriateľskou obrnenou technikou a živou silou. Koncentrácie stredných tankov sa nasadzovali do prielomov vytvorených v nepriateľskej obrane a následne ďalej rozvíjali operáciu pri manévrovom boji. Úspešne boli nasadené aj v obrane, neraz zamaskované a zakopané až po vežu do zeme. Dnešné hlavné bojové tanky (z angl. main battle tank) sú ich priamymi nástupcami, hoci ich hmotnosť postupne rástla a dnešné tanky, ako Abrams alebo Leopard svojou hmotnosťou už spadajú skôr do kategórie ťažkých tankov.
Ťažký tank - s hmotnosťou nad 30 ton (neskôr nad 40 ton) tanky s ťažkým pancierovaním, jedným alebo niekoľkými kanónmi stredného a veľkého kalibru a guľometmi. Boli určené na prerážanie hlbokej nepriateľskej obrany, na podporu významných útočných operácií a boj proti stálym opevneniam protivníka. Boli schopné ničiť všetky, alebo aspoň väčšinu nepriateľských tankov aj na veľkú vzdialenosť.Rozdelenie podľa určenia

V období po druhej svetovej vojne vzniká postupne nové delenie tankov:
Hlavný bojový tank - Vznikol postupne vývojom a splývaním kategórie stredných a ťažkých tankov po druhej svetovej vojne. Do tejto kategórie patria takmer všetky tanky súčasných armád.
Kategória ľahký tank sa rozdelila na dve významné skupiny:
Pechotné bojové vozidlo - kde spadajú prostriedky prepravy a palebnej podpory pechoty ako sú obrnené transportéry a bojové vozidlá pechoty
Bojové vozidlo - tanky (či skôr pásové obrnené vozidlá) sú špecializované na určitú činnosť - patria sem napríklad samohybné protilietadlové systémy s kanónovou alebo raketovou výzbrojou, stíhače tankov s protitankovými riadenými strelami
Kategória ťažký tank v pôvodnej podobe zanikla a jej úlohy prevzali samohybné delostrelecké systémy, postavené obvykle na tankovom podvozku a vyzbrojené húfnicami alebo kanónovými húfnicami veľkého kalibru v rozmernej otočnej veži.

V Sovietskom zväze a v Rusku vznikli a boli zavedené do výzbroje aj dve celkom unikátne tankové konštrukcie. Prvou je raketový stíhač tankov IT-1 Drakon, postavený niekedy koncom 60. rokov na podvozku tanku a vyzbrojený veľmi výkonným systémom protitankových riadených striel. Predstavoval vlastne skutočný raketový tank. Druhou konštrukciou je bojové vozidlo podpory tankov - BMPT (bojevaja mašina podderžki tankov) - opäť ide o konštrukciu na tankovom podvozku. Vozidlo je vyzbojené štyrmi protitankovými riadenými strelami, dvomi automatickými kanónmi kalibru 30mm, niekoľkými guľometmi a automatickým granátometom. Je určené pre boj s nepriateľskými tankami na veľké diaľky, boj s bojovými vrtuľníkmi, boj proti nepriateľským postaveniam protitankových riadených striel a strelcom z ručných protitankových zbraní, ako aj iným prostriedkom, ktoré predstavujú zvýšenú hrozbu pre vlastné tanky.

V Izraeli vznikli na podvozkoch trofejných tankov (zväčša sovietskej výroby), po odstránení veže a ďalších úpravách, veľmi ťažké pásové obrnené transportéry pre prepravu pechoty. Výhodou je mimoriadna odolnosť voči nepriateľskej paľbe, čo významne znižuje straty.

Od bojových tankov sú odvodené aj rôzne podporné vozidlá, ktoré zabezpečujú činnosť tankových jednotiek na bojisku alebo v jeho tesnej blízkosti. Sú často stavené na rovnakom alebo podobnom podvozku ako bojové tanky.
Vyprošťovací tank - nemá štandardnú vežu, je určený na odťahovanie zapadnutých, uviaznutých alebo poškodených tankov na bojisku alebo v jeho blízkosti, pomáha pri opravách bojových tankov v bojových podmienkach. Je vybavený silnými navijákmi a žeriavovým ramenom s nosnosťou dostatočnou pre zdvihnute tankového motoru alebo celej tankovej veže. Je vybavený potrebným náradím, agregátmi a náhradnými dielmi pre opravu poškodených podvozkov bojových tankov.
Ženijný tank - úlohou ženijných tankov je úprava terénu a odstránenie alebo preklenutie prekážok, ktoré bránia v pohybe alebo obmedzujú pohyb bojových tankov. Často spolupracujú s vyprošťovacími tankami. Ďalšou z úloh je príprava palebných a obranných postavení. Ženijné tanky sú vybavené buldozérovou radlicou a často aj bagrovým ramenom pre zemné práce.

K ženijným tankom patria aj
mostový tank - nemá vežu, miesto toho nesie most alebo mostový dielec s dostatočnou nosnosťou a je vybavený zariadením na jeho bezobslužné položenie v bojových podmienkach. Tým umožňujú bojovým tankom prekonávať protitankové priekopy, menšie rieky, rokliny a iné hlboké prekážky. Mostový dielec sa dá použiť aj na výšenie nosnosti normálneho mostu.
odmínovací tank - vytvára priechody v mínových poliach. Míny likviduje tým, že ich privedie predčasne k výbuchu, rozbije alebo odstráni z cesty. Odmínovacie tanky nie sú obvykle špecializované, sú to zväčša štandardné bojové tanky doplnené odmínovacím zariadením, ale existujú aj špecializované konštrukcie, ktorých hlavnou odlišnosťou je možnosť diaľkového ovládania.
odmínovacie zaradenie môže byť rôznej konštrukcie: napríklad ťažké (často ozubené) kovové kotúče či valce, ktoré tank tlačí na závesoch pred sebou, privedú míny k predčasnému výbuchu, roztočený bubon so závažiami na reťaziach ničí zakopané míny tým, že ich rozbije na kúsky alebo privedie k výbuchu, pred pásmi namontované radlice vyorávajú míny a odhrňujú ich na stranu, na vyorané míny (a zeminu) je položená tiahla nálož a následne odpálená, čím sa vyorané míny privedú k výbuchu alebo rozbijú.Od bojových tankov sú odvodené rôzne ďalšie obrnené bojové vozidlá a deriváty tankov:
Plameňometný tank - tank vyzbrojený plameňometom. Proti živej sile je na krátku vzdialenosť veľmi účinný, účinný je aj proti poľným a obmedzene i proti stálym opevneniam. Plameňomet môže byť namontovaný ako hlavná zbraň miesto tankového kanónu alebo ako doplnková zbraň miesto niektorého guľometu, najčastejšie súosého alebo v trupe tanku. Zásoba horľaviny môže byť uložená v bojovom priestore tanku alebo v špeciálnom prívese ťahanom za tankom. V predvojnovom období sa vývojom plameňometných tankov zaoberali všetky armády, ale na európskom bojisku sa príliš neosvedčili. Boli dosť preferované Britmi a Američanmi, aj keď neboli ich vlastným vynálezom. Hlavne americké ozbrojené sily ich úspešne nasadili vo viacerých bojoch, predovšetkým na Tichooceánskom bojisku pri bojoch proti Japonsku.
protilietadlový tank - tank vyzbrojený protilietadlovými kanónmi malého a stredného kalibru. Objavuje sa počas druhej svetovej vojny ako odpoveď na narastajúce ohrozenie pozemných a tankových vojsk bojovými lietadlami priamej podpory (ako napríklad Il-2 Šturmovik alebo rôzne verzie stíhacích lietadiel upravené pre útoky na pozemné ciele). Na podvozku štandardného tanku je namontovaná nová, spravidla zhora otvorená veža, v ktorej je umiestnený jeden alebo niekoľko protilietadlových kanónov s potrebnou muníciou. S nástupom prúdových lietadiel táto koncepcia postupne zaniká a je nahradená novou, ktorá využíva ľahší pásový obrnený podvozok, je vyzbrojená automatickými kanónmi malého kalibru, neskôr i protilietadlovými raketami, a je vybavená vlastnými prieskumnými a zameriavacími rádiolokačnými zariadeniami, počítačmi a zameriavcími zariadeniami - vzniká samohybný protilietadlový systém.

Samohybné delo

(Samohybné delo môže byť vytvorené aj na kolesovom - automobilovom - podvozku.) Tankový podvozok so svojou vysokou priechodnosťou a dobrou pancierovou ochranou je vhodnou platformou aj pre montáž rôznych druhov diel. Na druhej strane, bojový priestor tanku a predovšetkým využiteľný priestor vo veži tanku je silne obmedzený a použitý tankový kanón je obvykle najsilnejší, aký sa do daného priestoru podarilo namontovať pri zachovaní dobrých vlastností tanku. Použitie silnejšej zbrane vytvára vážne komplikácie - vo veži a bojovom priestore nie je dostatok priestoru pre muníciu (väčší kaliber kanónu = výrazne väčší a ťažší náboj), narastá hmotnosť tanku, klesá pohyblivosť... Existuje niekoľko možností riešenia týchto problémov:
samohybné delo s otočnou vežou - Na štandardný tankový alebo podobný pancierovaný pásový podvozok sa namontuje plne otočná uzatvorená veža novej konštrukcie, s väčšími rozmermi, ktorá pojme výkonnejšiu zbraň. Nevýhoda je zrejmá: ak majú byť zachované jazdné vlastnosti vozidla a hmotnosť veže, nová veža bude musieť byť vyrobená z tenšieho materiálu a teda výrazne menej odolná ako veža pôvodného tanku (tento spôsob je viacmenej štandardný). Druhou možnosťou je zachovať hrúbku pancieru veže, ale tým narastie hmotnosť vozidla a klesne jeho pohyblivosť (týmto spôsobom napríklad vznikol z tanku KV-1 so 76,2mm protitankovým kanónom tank KV-2 so 152mm húfnicou). Treťou možnosťou je použiť novú, väčšiu, ale zhora otvorenú vežu - odstránením stropu veže sa ušetrí časť hmotnosti, ktorú možno využiť na zväčšenie hrúbky stien veže a zväčší sa manipulačný priestor vo veži. Nevýhoda je zrejmá - osádka nie je zhora chránená vôbec.
samohybné delo s uzatvorenou pancierovou nástavbou - Na štandardný tankový alebo podobný pancierovaný pásový podvozok sa namontuje nepohyblivá vežová nástavba. Odstránením obežného kruhu veže a priľahlých častí pancieru vznikol pomerne veľký priestor, na ktorý bola namontovaná nepohyblivá vežová nástavba. S ohľadom na značnú úsporu hmotnosti mohla byť nástavba vyrobená z pevných pancierových plátov. Touto cestou sa vydali napríklad nemecký konštuktéri a vytvorili Jagdtiger (SdKfz 186) so 128mm kanónom.
samohybné delo s otvorenou pancierovou nástavbou - Na štandardný tankový alebo podobný pancierovaný pásový podvozok sa namontuje čiastočne otvorená nástavba s delom. V extrémnom prípade je zbraň chránená len z prednej strany, (alebo aj vôbec - otvorená montáž), v lepšom prípade je nástavba otvorená len zhora. Výhodou je predovšetkým veľmi nízka cena - ako podvozok sa dá použiť akýkoľvek pásový podvozok, aj trofejný, a úprava sa dá urobiť aj v poľných dielňach. Až na pár výnimiek takéto vozidlá neprežili druhú svetovú vojnu. V grotesknej podobe sa tieto konštrukcie vrátili na scénu v 90. rokoch - na najrozličnejšie pásové podvozky (BVP, BMD, BT-L...) alebo aj kolesové vozidlá sa v post-sovietskom priestore, v Afganistane, i v rôznych lokálnych konfliktoch tretieho sveta, začali montovať 23mm protilietadlové kanóny ZU-23. V týchto konfliktoch ani jedna strana nedisponuje vyznamnejším počtom diel a obrnených vozidiel, na druhej strane majú obe dostatok AK-47 a RPG-7. V takýchto podmienkach predstavuje ZU-23 „ďalekonosné delostrelectvo“, ktorého dostrel a účinnosť niekoľko násobne prevyšuje dostrel a účinnosť iných zbraní použitých v boji.

samohybné delo so zbraňou zabudovanou do trupu - Celý pôvodný bojový priestor tanku je odstránený, prípadne je z pôvodného tankového podvozku zachovaná len motorová časť a boky trupu. Na tomto „pozostatku“ trupu je postavená nová, tvarovo pomerne jednoduchá pancierovaná nástavba zhotovená zo zvarených pancierových plátov. V prednej časti pancierovej nástavby je namontované výkonné delo, protitankový kanón alebo kanónová húfnica. Predná pancierová doska mala občas hrúbku prevyšujúcu hrúbku pancieru pôvodného tanku. Za druhej svetovej vojny vzniklo týmto spôsobom veľa konštrukcií - najznámejšie sú nemecké Stug III (Sturmgeschütz III) a Hetzer a sovietske radu SU (SU-85, SU-100, SU-122, SU-152, ISU-122, ISU-152)

Samohybné delá sa používajú ako náhrada za klasické ťahané delostrelectvo. Väčšina moderných typov má nabíjací automat a dostrel cez 30 kilometrov. Podľa taktického určenia možno samohybné delá rozdeliť na:
Samohybná húfnica / Samohybná kanónová húfnica / Samohybný kanón / Samohybný mínomet - strieľajú prevažne nepriamou streľbou. Staršie typy z druhej svetovej vojny a povojnového obdobia mali prevažne otvorenú pancierovú nástavbu, alebo otvorenú otočnú vežovú nástavbu, modernejšie typy majú buď uzavretú pancierovanú vežovú nástavbu, alebo je zbraň namontovaná ako celkom odkrytá. Príkladom môže byť na špeciálnom pancierovanom kolesovom podvozku a s ľahším pancierovaním veže postavená samohybná húfnica Zuzana alebo na pásovom tankovom podvozku tanku T-72 postavená samohybná húfnica Himalaja. Kaliber zbrane dosahuje bežne u húfnic 152 alebo 155mm, výnimočne prekračuje 200mm, u minometov 240mm. Dostrel prekračuje 30km.

Útočné delo - strieľa priamou streľbou a je predovšetkým určené na priamu podporu pechoty a tankov. Svojím spôsobom tvorí akýsi medzistupeň medzi samohybnými delami a tankami. Dnes sa už skoro nepoužíva, svoj najväčší rozmach táto vetva obrnenej techniky zaznamenala v 2. svetovej vojne. Tieto stroje mali podobnú alebo takmer rovnakú konfiguráciu ako ťažké stíhače tankov, namiesto kanóna mali húfnicu, alebo kanón väčšieho kalibru, ale ich zbraň nebola zväčša v boji proti tankom príliš účinná (Sug III, SU-122). Špecializovali sa prevažne na priamu podporu pechoty, nevyžadovala sa ich veľká rýchlosť.

Kanónový stíhač tankov v bezvežovom prevedení
Stíhač tankov
Kanónový stíhač tankov v bezvežovom prevedení - obrnené vozidlo špecializované na ničenie tankov, kanón môže byť v pohyblivej veži, alebo v trupe bezvežového vozidla, potom mieri stále dopredu a jeho pohyb je
obmedzený, typicky -5° dolu, +40° hore, 5-15° do strany (podľa konštrukcie). Stíhač tankov sa obvykle staval na podvozkoch tankov. Svoj vrchol zaznamenali cez druhú svetovú vojnu a v tesne povojnovom období, kedy do popredia vystúpila potreba lacnejšieho vozidla, ktoré by dokázalo ničiť tanky. Kanón je porovnateľný ako pri tankoch, alebo väčšinou väčšieho kalibru, s väčším balistickým výkonom. Ako zbraň sa používajú výkonné tankové alebo protitankové kanóny alebo aj kanónové húfnice velkého kalibru - Sovieti použili v ISU-152 152mm kanónovú húfnicu, čo predstavovalo najväčší kaliber zbrane v stíhači tankov alebo obrnenom vozidle používanom ako stíhač tankov (nemecké obrnené vozidlá mali aj väčší kaliber, ale bolo ich neporovnateľne menej a neboli to stíhače tankov). Wehrmacht zasa používal stíhač tankov s najvýkonnejším kanónom - Jagdtiger (SdKfz 186) bol vyzbrojený 128mm kanónom. Do kategórie stíhačov tankov patrí aj povestný nemecký Ferdinand (SdKfz 184) a Elefant, rovnako ako sovietske „samochodky“ radu SU - SU-85, SU-100, SU-122, SU-152, ISU-122, ISU-152. Jednou z mála moderných konštrukcií je ruský stíhač tankov 2S25 Sprut-SD. Je postavený na podvozku odvodenom z bojového vozidla pechoty BMP-3 a v nízkej otočnej veži vyzbrojený 125mm hladkostenným kanónom podobného typu ako moderné ruské tanky. Je vo výzbroji VDV (výsadkových vojsk), kde vyvstala potreba účinného prostriedku pre boj s tankami a pre vzdušnú prepravu nízka hmotnosť. Nahrádza postupne starší kanónový stíhač tankov (samohybné delo) ASU-85. Dnes sa kanónové stíhače tankov používajú málo, ich miesto prebrali protitankové raketové systémy, namontované na obrnených i neobrnených vozidlách. Výhodou raketových stíhačov tankov je pohyblivosť, rýchlosť, hmotnosť, dosah a účinnosť. Výhodou kanónových stíhačov tankov je väčšie množstvo vezenej munície, môžnosť paľby rôznymi druhmi striel a granátov a tým plnenie širšieho rozsahu palebných úloh než len boj s tankami.
[upraviť]
Spolupráca s inými zbraňami

Tanky nie sú a ani nebudú môcť samy bojovať proti všetkým druhom zbraní. Tank musí byť čo najsilnejší v svojej primárnej funkcii útočiť na hrote svojich vojsk. V prípade núdze ale musí byť schopný, prinajmenšom krátkodobo, operovať samostatne, či viesť obranu. Tank by mal byť čo najlacnejšie nahraditeľný, nezabúdajme že zbrane sa dnes zväčša kupujú a vyrábajú za peniaze daňových poplatníkov. Straty budú vždy, počas vojny dokonca aj v dobách mieru.

Každá zbraň má svoje slabiny, preto tanky musia spolupracovať:
s inými bojovými vozidlami
Mobilné protilietadlové systémy - doprevádzajú tanky pri presunoch alebo aj priamo na bojisku, v zostave tankových jednotiek. Sú umiestnené na kolesové, alebo častejšie, na pásové podvozky. Sú vyzbrojené protilietadlovými raketami a/lebo automatickými protilietadlovými kanónmi. Raketami ničia lietadlá a vrtuľníky na vzdialenosť viac ako 10 kilometrov, kanónmi na vzdialenosť do 3-4 kilometrov. Tým poskytujú tankovým jednotkám ochranu proti leteckým útokom.
Samohybné delá - majú veľký kaliber zbrane a dokážu efektívne ničiť plošné ciele, na ktoré by tank minul veľa nábojov alebo silnú protitankovú obranu. Na ničenie pohyblivých malorozmerných cieľov sa príliš nehodia, hoci dokážu viesť aj priamu paľbu na nepriateľské tanky, nie je to ich hlavná úloha. Pri útoku postupujú v druhom alebo treťom slede a paľbu vedú zo zastávok na ciele, ktoré im označia pozorovatelia alebo tanky v prvom slede.
Protitankové prostriedky - tankové kanóny majú na väčšie vzdialenosti len obmedzenú presnosť, preto je za určitých okolností vhodné použiť na ničenie nepriateľských tankov protitankové riadené strely a protitankové kanóny, platí to predovšetkým v obrane, ale vozidlá s protitankovými raketami sú použiteľné i v útoku.
Prieskumné vozidlá - tank nesmie vbehnúť do pasce, tieto vozidlá sú jeho oči aj uši. Prieskum dokážu robiť aj lietadlá a vrtuľníky, ale zhora nie je vidieť to čo zo zeme a naopak.
s pechotou a motostrelcami
Pri boji s nepriateľskou pechotou je podpora vlastnej pechoty pre tanky neoceniteľná. Pechota a motostrelci, so svojimi obrnenými transportérmi a bojovými vozidlami pechoty, dokážu účinne bojovať s nepriateľskými strelcami s ručných protitankových zbraní i s obsluhami protitankových raketových systémov. Tanky zasa poskytujú pechote krytie a palebnú podporu.
s delostrelectvom
delostrelectvo a raketomety sú účinným prostriedkom proti plošným i bodovým cieľom, svojou paľbou narúšajú obranu protivníka a ničia jeho obranné postavenia a palebné prostriedky, rovnako dobre dokážu narúšať aj zostavy útočiacich vojsk a tým oslabovať ich údernú silu. Podporné prostriedky tankových jednotiek, predovšetkým protilietadlové a protitankové systémy sú obvykle menej odolné ako tanky, takže aj nepriama delostrelecká paľba ich dokáže vyradiť alebo zničiť.
s letectvom
prieskum - mať včasné a presné informácie o rozmiestnení síl protivníka je jednou z podstatných zložiek účinnej obrany i efektívneho útoku

boj - lietadlá a vrtuľníky sú jednou z najúčinnejších zbraní v boji proti tankom a preto je dobré protivníkove letectvo keď už nie zničiť, tak aspoň zamestnať a obmedziť možnosti jeho pôsobenia na vlastné jednotky.Moderné tanky

Leclerc

Armáda USA je kompletne vyzbrojená tankom M1A2 Abrams. V rezerve pre prípad ohrozenia sa však nachádzajú aj tisíce tankov M60. Nemecko vyrába aj používa tanky Leopard a Leopard 2. Francúzsko má vo výzbroji vynikajúci Leclerc. Britská armáda ma vo výzbroji ako štandardný tank Challenger 2 alebo Chieftain. Najmodernejší ruský tank je T-90, prípadne modernizovaný T-80UM. V súčasnosti má Ruská federácia prototyp tanku 4. generácie T-95. Jeho sériová výroba je však otázna. Prakticky jediný typ tanku, ktorý je v Slovenskej armáde je T-72 a jeho varianty. Slovensko má však podobne ako väčšina bývalých krajín Varšavskej zmluvy uskladnené v zásobe aj tanky T-55. Izrael je vyzbrojený tankom vlastnej výroby Merkava.
[upraviť]
Perspektívy ďalšieho vývoja tankov

Napriek rôznym prognózam o nevyhnutnom zániku tankov je zrejmé, že tanky alebo vozidlá tankom veľmi podobné budú existovať aj v budúcnosti.

Od skupiny hlavných bojových tankov sa pravdepodobne odčlení skupina, ktorú možno nazvať „tank pre boj v meste alebo v neprehľadnom teréne“. Takéto vozidlo bude vyzbrojené o niečo slabšie ako MBT, ale jeho pancierovanie bude mohutnejšie, predovšetkým preto, že hrozby pri boji v meste prichádzajú zo všetkých smerov.

Akým spôsobom sa budú hlavné bojové tanky bezprostredne vyvíjať ďalej?
Porastie palebná sila tankov. Pokiaľ si odmyslíme ťažko realizovateľné projekty elektromagnetických kanónov s počiatočnou rýchlosťou strely 4-5km/s alebo kanónov s dvojzložkovými kvapalinovými pohonnými hmotami, pravdepodobný je prechod na tankové kanóny kalibru 140-150 mm, strieľajúce deleným strelivom a nabíjané nabíjacím automatom. Bežnými sa stanú riadené strely vystreľované z hlavne kanónu a rôzne typy munície s presným navedením a viacúčelové strely s elektronickými programovateľnými zapaľovačmi. S takouto muníciou bude tank schopný streľby proti bojovým vrtuľníkom na vzdialenosť cca 4-8km (na vzdialenosť porovnateľnú s dosahom PTRS). Vo výzbroji sa objavia malokalibrové kanóny a automatické granátomety pre boj s pechotou a ľahko pancierovanými vozidlami. Výrazne vzrastie kvalita zameriavacích a pozorovacích systémov, ako aj systémov prenosu informácií.
Zvýši sa odolnosť tankov. Ciest je niekoľko - použitie kvalitnejšieho pancierovania, zmeny koncepcie tanku, dôsledné oddelenie posádky od munície, použitie nových spôsobov maskovania...
Jednu z pomerne jednoduchých ciest zvýšenia odolnosti tankov predstavujú tanky Merkava. Vyznačujú sa tým, že motor tanku je umiestnený v prednej časti vozidla a bojový priestor posádky sa nachádza za motorom, čo zvyšuje ochranu posádky.
Inou cestou je vytvorenie tanku s bezposádkovou vežou a pancierovým modulu pre posádku. Bezposádková veža môže byť pancierovaná slabšie, alebo naopak môže byť menšia s normálnym pancierovaním. Nabíjanie kanónu zabezpečí nabíjací automat. Pancierový modul pre posádku môže byť vynikajúco pancierovaný a chránený, napríklad aj tým, že sa presunie do zadnej časti vozidla a motor sa presunie do prednej časti. Riadenie vozidla aj riadenie paľby bude zabezpečené kamerami.
Zvýši sa pohyblivosť tankov - jednak zvýšením merného výkonu pohonu a jednak odľahčením konštrukcie.

Tank sa zapojí do systému „elektronického bojiska“, stane sa jednou z jeho významných súčastí.Špecializovaným druhom ženijných doplnkov tanku je napríklad:
buldozerová radlica - namotovaná dodatočne alebo ako stále vybavenie, umožňuje rýchle vybudovanie okopu pre tank alebo inú techniku, výrazne skracuje dobu potrebnú na prípravu obranného postavenia.
zákopový pluh - pluh ťahaný za tankom, ktorým sa na jeden prejazd vytvorí štandardný zákop pre pechotu.