Korba

(9) - základný trup tanku, v ňom je bojový priestor posádky, zásoba paliva a munície a motor s prevodovkou a spojkami. Trup tanku je v celej prednej časti veľmi dobre pancierovaný, čelné pláty pancieru patria k najhrubším. Bočný pancier trupu je slabší, podobne aj spodný a horný pancier, najslabší je obvykle zadný pancier trupu. Hrúbka pancieru sa mení podľa toho, akú je pravdepodobnosť, že bude vystavený nepriateľskej paľbe a tiež podľa toho, ako dôležité časti tanku chráni a aké sú možné následky jeho prerazenia.

Motor je obvykle vzadu a jeho kryt (6) je pomerne rozmerný. Obvykle býva vybavený pohyblivými žaluziami pre zlepšenie chladenia motoru. Je to nebezpečná slabina tanku, pretože kryt motoru a pod ním uložený motor a chladenie sa dá preraziť silnejším granátom, alebo často už 30 mm kanónom (zhora).

Staršie typy tankov (z obdobia druhej svetovej vojny) mali vpredu jeden guľomet (10), ktorý obvykle obsluhoval radista, ale ten sa už u dnešných typov tankov nepoužíva.
[upraviť]
Podvozok

Podvozok

(1) - Pásový podvozok zabezpečuje výbornú priechodnosť tanku aj v ťažkom, nerovnom, alebo málo únosnom teréne. Nesie celú váhu tanku a musí sa vyrovnávať s nerovnosťami terénu a tlmiť nežiadúce kolísanie vozidla. Kolesá sú odpružené. Systémy odpruženia bývajú najčastejšie torzné tyče alebo hydropneumatické tlmiče. Tie zabezpečujú, že každé koleso sa prispôsobí terénu a pás doslova „oblepí“ aj najhrboľatejší povrch. Vďaka tomu vie pásový podvozok výborne prekonávať veľmi ťažký terén, kde by kolesový podvozok zlyhal, a to aj pri oveľa menšej hmotnosti vozidla.

Pásy sú zhora zakryté blatníkmi (3). Na blatníkoch sú často umiestnené pancierové závesy (bočné kryty), ktoré chránia pomerne citlivý podvozok pred poškodením, znižujú demaskujúce príznaky (zvírený prach) a hlučnosť a zvyšujú pancierovú ochranu bokov trupu.

Jedna zo slabín tanku je podvozok. Ten je totiž menej pancierovaný a na jeho vyradenie stačí pretrhnúť husenicový pás alebo poškodiť hnacie či napínacie koleso. Tank je imobilný, takže ho musia z bojiska odtiahnuť, alebo ho musí posádka opraviť na mieste, čo je prácne a nebezpečné.

Problém zraniteľnosti podvozku možno v súčasnosti riešiť obyčajnými pneumatikovými kolesami. Moderná kolesová obrnená technika má automatické dofukovanie kolies, ktoré dokáže kompenzovať i viacnásobné priestrely pechotnými zbraňami. Napr. juhoafrické obrnené vozidlo (RHINO) má čisto 8-kolesový podvozok - keď sa zničí jedno koleso, ostatné ho ešte odnesú. Odolnosť kolesového podvozku, priechodnosť a jazdné vlastnosti v ťažkom teréne však za pásovým podvozkom stále výrazne zaostávajú.[2]

Myšlienka použiť na tanku kolesový podvozok je však veľmi stará a existovali aj kolesopásové tanky. Pri pohybe v ťažkom teréne používali pásy, čo im dávalo dobrú priechodnosť, na pevnom povrchu alebo na cestách používali kolesá, čo im dávalo vysokú rýchlosť. Napríklad sovietske tanky radu BT (BT-5, BT-7) používali pásy natiahnuté okolo kolies. Existovali aj varianty, kde mal tank kolesový podvozok, ktorý sa mohol sklopiť a na terén dosadli pásy. V praxi sa ukázalo, že takéto kombinované podvozky sú príliš zložité a nespoľahlivé, nasadzovanie pásov na kolesá zasa stojí cenný čas.

V súčasnosti predstavujú pásy najlepšie technicky a technologicky dostupné riešenie podvozku pre vozidlá najťažších kategórií. Moderné tanky ako M1 Abrams alebo T-80 sú schopné dosiahnuť rýchlosť viac ako 80km/h aj na poľných cestách.
[upraviť]
Veža

Veža

(5) - Veža je umiestnená na hornej strane trupu tanku, pohybuje sa po guličkovej dráhe. Moderné tanky majú jednu plne otočnú vežu (o 360°), ale existujú aj tanky bezvežové a v minulosti existovali aj tanky viacvežové (sovietsky tank T-35 mal päť veží, z toho tri s kanónmi a guľometmi a dve s guľometmi), ale neosvedčili sa. Vo veži tanku je vytvorený bojový priestor, v ktorom je umiestnená posádka, časť streliva a predovšetkým hlavná zbraň tanku - kanón. Tanková veža je výborne pancierovaná, najhrubší pancier je prednej časti veže, bočné a zadný pancier je o čosi slabší, najslabší je obvykle stropný pancier veže.

Kanón a s ním spojený súosý guľomet je často zakrytý maskou kanónu - pancierom, ktorý chráni slabé miesto tanku - priestor medzi pohyblivým upevnením kanónu a čelným pancierom veže. Otáčanie veže je riadené elektromotorom či hydraulickým pohonom alebo v minulosti aj ručne - kľukou (používa sa dodnes ako núdzové). Požiadavky na výkon a presnosť pohonu veže sú značné, veža obvykle váži niekoľko ton, a požadovaná rýchlosť a hlavne presnosť otáčania je vysoká.

Na hornej ploche veže sú umiestnené zameriavacie prístroje (zameriavače), pozorovacie prístroje (periskopy a optoelektronické prístroje) antény rádiostaníc, meteorologické snímače, obvykle sú tu aj vstupné otvory (prielezy) pre posádku tanku - predovšetkým veliteľa, strelca a nabíjača (7). Prielez veliteľa je často zvýšený, tvorí veliteľské vežičku s priezormi alebo periskopmi, ktoré umožňujú veliteľovi lepší rozhľad do okolia. Pri vstupných otvoroch posádky sú často na obežných kruhoch umiestnené doplnkové zbrane tanku - guľomety pre ostreľovanie pozemných a vzdušných cieľov. Guľomety sa niekedy dajú ovládať aj zvnútra tanku. Na bokoch veže bývajú rozmiestnené vrhače dymových granátov (4), určených pre rýchle vytvorenie dymovej clony pred tankom v prípade napadnutia protitankovými riadenými strelami (sú obvykle účinné aj proti infračerveným a tepelným senzorom). Môžu obsahovať aj špeciálne črepinové granáty pre boj proti pechote v bezprostrednom okolí tanku.
[upraviť]
Kanón

Kanón

(2) - Tankový kanón je takmer vždy umiestnený vo veži a predstavuje hlavnú výzbroj tanku. Prvé tanky (z prvej svetovej vojny) mali kanóny umiestnené v pancierových nástavbách na bokoch trupu - takzvaných barbetach či sponsonoch. Existovali aj tanky, ktoré kanón umiestnený v prednej časti trupu - z prvej svetovej vojny St Chamond a Schneider CA1 (Francúzsko), A7V (Nemecko), z druhej svetovej vojny napríklad M3 Lee a M3 Grant (USA), z povojnového obdobia Stridsvagn 103 (Strv-103/S-Tank (Švédsko)). Veľmi vzácne býva vo veži bojového tanku použitý viac ako jeden kanón. Externe (mimo vežu) montovaný kanón je tiež veľmi neobvyklý, v minulosti boli takto urobené niektoré improvizované konštrukcie, v súčasnosti sú to experimentálne konštrukcie.

V moderných tankoch má kanón obvykle hladký vývrt hlavne, čo dáva strelám väčšiu počiatočnú rýchlosť, za cenu menšej presnosti. Hladký vývrt hlavne odstraňuje aj komplikácie, ktoré vznikajú pri použití rotáciou stabilizovaných kumulatívnych striel a veľmi rýchlych šípových podkalibrových striel stabilizovaných krídlami.

Niektoré moderné tanky majú automatické nabíjanie, čo ušetrí jedného tankistu a priestor vo veži. Tento systém sa používa najmä u sovietskych a ruských tankov (T-64, T-72, T-80, T-90, Čierny orol,T-95), ale i francúzsky tank Leclerc. Do súčasnosti nasadené automatické nabíjacie zariadenia v tankoch predviedli len „uspokojivé“ výsledky, nabíjanie nie je ešte dostatočne rýchle a pohotové, na druhej strane - v nebezpečnom priestore záklzu tankového kanónu sa nikto nenachádza, hmotnosť nabíjaných nábojov nie je limitovaná možnosťami obsluhy.

Kanón súčasných tankov je stabilizovaný v dvoch rovinách pomocou gyroskopov a silových zariadení, námer a odmer kanónu zostáva rovnaký, bez ohľadu na pohyb tanku, nevadí či sa tank kýve alebo točí, kanón mieri tam, kde bol zamierený.

V najmodernejších tankoch sa dajú z hlavne kanónu odpaľovať aj protitankové riadené raketové strely, ktoré dokážu zostreliť aj vrtuľník, primárne sú určené na boj proti nepriateľským tankom na veľké diaľky. Používať sa začali pri sovietskom T-64.
[upraviť]
Pancierovanie a ochrana

Úvod

Pancierová ochrana tankov je veľmi dôležitá, pretože tank musí vydržať zásahy nepriateľskými zbraňami, kým ich nezničí alebo neobíde. Tanky nie sú pancierované rovnako odolným pancierom na všetkých častiach konštrukcie. Masívne a odolné pancierovanie má spravidla veža a predná časť trupu, teda bojovo najviac exponované časti tanku. Časti, kde je len malá pravdepodobnosť, že budú zasiahnuté nepriateľskou paľbou, sú chránené pancierom menšej hrúbky a odolnosti. Dôvodom je predovšetkým hmotnosť tanku. Tank, ktorý by mal celý trup z rovnako hrubého pancieru, ako v prednej časti, by bol dva, možno až tri krát ťažší. Tak napríklad pomerne slabé je pancierovanie dna korby, čo zasa spôsobuje pomerne veľkú zraniteľnosť tanku protidnovými protitankovými mínami (majú prútový alebo nekontaktný zapaľovač a reagujú na prejazd tanku nad mínou). Slabšie pancierované miesta sú tiež najčastejším cieľom pre strelcov z protitankových zbraní. Preto je pre vojská životne dôležité poznať slabiny v pancierovaní vlastných aj nepriateľských strojov. Účinnosť pancierovania tiež zvyšuje sklon stien. Čím je sklon pancieru väčší, tým sa pre strelu javí pancier ako hrubší, strela pôsobí približne po vodorovnej dráhe a musí preto prekonávať v pancieri dlhšiu dráhu.

Priestrely panciera často spôsobia aj výbuch munície v tanku, čo znamená okamžitú smrť posádky a často aj úplnú deštrukciu tanku. Sovietski tankisti, cez druhú svetovú vojnu, často neopúšťali svoje zasiahnuté tanky ale ak to bolo možné viedli ďalej po nepriateľovi paľbu kým nespotrebovali muníciu. V určitých prípadoch to bolo dosť účinné, pretože vyradené a často obhorené tanky si nikto uprostred boja nevšímal.

Pancierovanie a ochrana tanku je zložitý systém, ktorý má zvýšiť pravdepodobnosť prežitia tanku na bojisku. Hlavné úlohy sú:
Nedať sa odhaliť - zabrániť odhaleniu tanku na bojisku - túto úlohu plní predovšetkým maskovanie a konštrukčné riešenia znižujúce demaskujúce príznaky tanku (tepelné vyžarovanie, hlučnosť, rádiolokačný odraz...)
Nedať sa zamerať - znemožniť zamierenie alebo aspoň znížiť presnosť zamierenia protitankových zbraní - znížiť možnosť zamerania tanku umožňuje maskovanie, vrhače dymových granátov a klamných cieľov, rôzne rušiace prostriedky
Nedať sa zasiahnuť - zabrániť zásahu tanku alebo aspoň znížiť presnosť zásahu protitankových zbraní je možné napríklad znížením presnosti navádzacieho systému protitankových zbraní, túto úlohu plnia vrhače dymových granátov, aktívne systémy obrany tanku rušia navádzanie protitankových zbraní, aktívna agresívna obrana sa pokúša zničiť útočiacu strelu pred dopadom na tank, vysoká pohyblivosť tanku
Nedať sa poškodiť - Zabrániť preniknutiu strely alebo jej ničivých účinkov do vnútorných priestorov tanku - túto úlohu plní pancierovanie a reaktívne pancierovanie
Znížiť rozsah poškodenia a zachovať bojaschopnosť - pokiaľ sa zásahu a preniknutiu ničivých účinkov do tanku nedá zabrániť, treba prijať také opatrenia, aby neboli poškodené dôležité systémy a zariadenia a posádka a tank mohol viesť boj ďalej, hoci aj s menšou účinnosťou a efektivitou.
Zabezpečiť prežitie posádky - vycvičená posádka je veľmi cenná, tank sa dá vyrobiť za niekoľko desiatok hodín, ale výcvik posádky trvá niekoľko mesiacov. Preto sa prijímajú konštrukčné opatrenia, ktoré výrazne zvyšujú pravdepodobnosť prežitia posádky aj v prípade zničenia tanku. Je to napríklad oddelenie munície od priestorov posádky, automatické hasiace systémy v priestoroch posádky, oddelenie pracovísk posádky od seba, alebo naopak sústredenie celej posádky do najlepšie chránenej časti tanku.